miesto: Trnava, Hlavná ulica

typologický druh: múzeum a galéria

investor, klient: Mesto Trnava

stupeň: projekt pre stavebné povolenie, projekt pre realizáciu stavby

dátum: 2005

Západné krídlo radnice predstavuje najstaršiu budovu rozsiahleho radničného areálu. Dnes patrí medzi najhodnotnejšie pamiatky mesta a v súťaži Kultúrna pamiatka roka získala v roku 2008 ocenenie Fénix, vyhlasovanej Ministerstvom kultúry SR.

Je ukážkou gotickej architektúry pôvodnej radnice z prelomu 14. a 15. storočia, o ktorej sa dlho predpokladalo, že zanikla počas viacerých prestavieb. Má nenápadnú polohu v juhozápadnom rohu vnútorného nádvoria radnice.

Prvá zmienka o budove pochádza z roku 1413. Budova mala v suteréne  priestrannú gotickú pivnicu, zaklenutú tehlovou gotickou krížovou rebrovou klenbou, ktorá slúžila zrejme ako väzenie. Jedna z miestností poschodia  tvorila komfortná miestnosť, ktorá zrejme plnila skôr reprezentatívnu úlohu. Práve tu boli objavené dve unikátne kamenné okná s nezameniteľným tvarom kružby, ktoré sa stali symbolom vzácnej budovy. Je možné, že práve tu sa odohrávali zasadania mestskej rady, Neskôr, keď sa na účely radnice začal využívať starý richtárov dom pri ulici, stal sa z pôvodnej radničnej budovy žalár, ku ktorému bol pristavaný dom pre mestského kata, a neskôr aj kaplnka sv. Jána Krstiteľa. V 17. storočí však už väzenie kapacitne nepostačovalo, preto k nemu na južnej strane pristavali novú dvojposchodovú väznicu. Odsúdenci si tu krátili čas a možno i vylievali zlosť na stenách, kde sa po nich dodnes zachovali rôzne ryté nápisy s obrázkami.
K budove prvej radnice bol neskôr dobudovaný domček kata a funkciu radnice medzičasom prebral dom richtára, ktorý stál bližšie k ulici. V 18. storočía  už pôvodné väzenie v pivnici západného krídla nevystačovalo a preto sa renesančný katov dom prestaval na nový trojpodlažný žalár. Tu je možné dodnes pozorovať zvyšky kresieb vrytých do stien ciel, v ktorých si väzni odpykávali trest.

Pri obnove bola zakonzervovaná najlepšie zachovaná goticko-renesančná etapa s nálezmi pochádzajúcimi z doby vzniku radnice v počiatkoch mesta, zachované boli aj hodnotné mladšie nálezy. Popri konzervácii tohto stavu sa v niektorých prípadoch uskutočnila náznaková rekonštrukcia pôvodného vzhľadu. Išlo najmä o obnovu barokového výrazu fasád žalára a o navrátenie vežičky nad kaplnkou, odstránenej v období neoslohov. Uplatnená metóda si vyžiadala len drobné úpravy, ktorými sa odstránili rušivé zásahy do slohovej dispozície a výrazu. Všetky hodnotné historické konštrukcie a slohové prvky zostali zakonzervované a prezentované v pôvodnom výraze. V celom objekte bola zachovaná a zakonzervovaná aj kompletná stratigrafia slohových omietkových vrstiev, čo je v súčasnej praxi obnovy pamiatok ojedinelý fenomén. Použitie nových materiálov a technológií bolo pri obnove obmedzené na minimum. Najväčší podiel tvorili umelecko-remeselné práce, ktoré boli vykonané v nadštandardnej kvalite. Sústredili sa na obnovu všetkých slohových detailov ako sú dverné výplne, okenné výplne, tehlové dlažby a drevené dlážky, kamenné šambrány okien, kúreniskové otvory a portály, kovové dvierka a mreže, omietkarské a štukatérske práce. Výsledný stav objektu umožňuje kvalitnú prezentáciu budovy typu stredovekej radnice ako celku. Podáva informáciu ako o pôvodnom dispozično-priestorovom riešení, tak aj o výraze interiéru a exteriéru. Najvzácnejším obnoveným prvkom z doby vzniku je trojdielna gotická okenná zostava v radnej sieni na poschodí, s pôvodnými kamennými profilovanými šambránami, smerujúcimi dnes do interiéru žalára dostavaného v baroku.Kvalitou umelecko-remeselnej obnovy sa vyznačuje aj konzervácia pôvodných maltových povrchov tehlových rebier a klenby suterénu. Mimoriadnu hodnotu má aj barokový žalár, kde sa zakonzervovalo pôvodné dispozično-priestorové riešenie so zaklenutými malými celami a miestnosťou pre žalárnikov, s trámovým stropom, pri ktorej je umiestnený masívny otvorený komín. Priestory dávajú odpoveď aj o spôsobe vykurovania jedným spoločným vykurovacím telesom pre dvojicu ciel. Opravené sú aj kompletne zachované pôvodné dlážky z drevených fošní, drevené schodiskové stupne a tehlové dlažby v komunikačných priestoroch. Umelecko-remeselne boli obnovené zvyšky dvoch gotických štítov vtiahnutých dnes do interiéru podkrovia, ďalej viacero masívnych barokových komínov a tiež barokovo – klasicistický krov severnej časti. Konzervačný prístup sa uplatnil aj pri obnove podkroví, určených dnes na kultúrno-spoločenské využitie.

V súčasnosti je možné  zrekonštruované priestory navštíviť  počas pravidelných  kultúrnych podujatí (výstavy, literárno-hudobné podvečery), alebo ako súčasť organizovanej prehliadky mesta.